Tak už to chodí, zimu mnohí z nás využívajú na plánovanie zmien v záhrade a na celý zástup činností, ktoré na nás čakajú. Práve v zime, častejšie ako inokedy, hľadáme inšpirácie pre túto činnosť. A je skoro jedno, či v časopisoch, knihách, alebo na internete.
Teraz spolu nazrieme do čarovného sveta záhradných lavičiek. Je to téma oveľa dôležitejšia, ako sa na prvý pohľad môže javiť. Lavička totižto nie je iba kus nábytku určený k odpočinku. Lavička je záhradotvorný prvok, ktorý významne ovplyvňuje svoje okolie. A nielen okolie, ale i užívateľov záhrady, alebo parkov či iného verejného priestoru. Viete, čo sa stane s človekom, ktorý si sadne na lavičku? Zmení sa mu uhol pohľadu a niektoré veci začne vidieť, ale i vnímať inak. V niektorých záhradách sa s fenoménom lavičky pracuje ako s architektonickým nástrojom, ktorý má schopnosť nielen meniť vnímanie záhrady, ale aj chovanie návštevníkov, či užívateľov.
Lavička dokáže zmeniť tranzitný priestor, kade sa len prechádza niekam, na cieľové miesto. Dokáže spomalovať kroky a prebúdzať zvedavosť. Dobre umiestnená lavička sa môže stať pozorovacím stanovišťom i útočiskom pre nájdenie vnútorného pokoja po ťažkom pracovnom dni. Pre dosiahnutie týchto cieľov dizajnéri robia prvé posledné. Záhradná lavička môže byť zhotovená snáď zo všetkých dostupných materiálov, farebná od úplnej jednoduchosti až po absolútny extrém. Môže byť skromná i okázalá, pre jedno telo, či kolektív spolužiakov.
V krajinách najmä západnej Európy býva často lavička vnímaná ako sponzorský dar jednotlivca mestu či obci a venovaná ako spomienka na milovanú osobu, či dejinnú udalosť. Do tela lavičky sa potom vpíše krátky nápis, komu, alebo čomu je lavička venovaná. Práve v týchto častiach sveta len ťažko nájdeme záhradu, kde by nebola aspoň jedna lavička. Často ich ale býva viac, i v malých rodinných záhradách sa ich umiestňuje viac, aká môže byť maximálna obsadenosť.
Nech je to ako chce, lavička zďaleka nie je iba sedadlo, je to nenahraditeľný fenomén, ktorý záhradám dáva dušu.
